Milé čitateľky, milí čitatelia,
to, že Maroš Žilinka je problém, sme tušili. Ale aký je tento problém veľký, nám generálny prokurátor ukázal v posledných mesiacoch. Napríklad svojou priateľskou návštevou ruského generálneho prokurátora. Prečo nás to vôbec zamestnáva?
Mnoho správ ľudskoprávnej organizácie Amnesty International sa končí výzvou „napíšte generálnemu prokurátorovi Ruska“ a žiadajte prepustenie aktivistov, ktorým neumožnili kontakt s právnikom, kritikov Putinovho režimu, ktorých bez dôkazov obvinili zo spolupráce s „nežiaducimi“ organizáciami. Protestujte proti zastaveniu najstaršej ľudskoprávnej organizácie na základe zákona o cudzích agentoch.
Táto výzva pomerne dobre zahŕňa, v čom je generálna prokuratúra, jedna z najmocnejších silových pozícií v Rusku, nápomocná Putinovi. A je takou od roku 1722, keď ju vytvoril Peter Veľký s odkazom, aby najmocnejší úrad „pevne dozeral“ na krajinu a „zničil zlo vyvierajúce z neporiadku“.
Čo všetko dnes spadá pod pojem neporiadok? Presnejšiu definíciu by nám asi vedeli podať kritici Putinovho režimu. Nie všetci, niektorí už nežijú, ako novinárky Anna Politkovská, Natalia Estemirová, Anastasia Baburová a okolnosti ich smrti neboli nikdy poriadne vyšetrené.
Až teraz čítame Žilinkovu stranu
Žilinka s touto inštitúciou podpísal dohodu o spolupráci. Ako by mala konkrétne vyzerať v niektorých oblastiach, je predstava pre odvážnejších.
Ak počas vypočutia pred voľbami Žilinka povedal, že on nie je nepopísaná strana, a tak verejnosť môže vedieť, čo od neho očakávať, tak až teraz sa to písmo odhaľuje. A to, čo čítame, nie je opis človeka, ktorý bude schopný zaručovať nezávislý dozor nad interpretáciou práva v praxi.
Aj preto, že jeho interpretácia obrannej dohody s Američanmi vychádza horšie ako zmluva, ktorou Sovietsky zväz chcel zlegitimizovať v 1968 okupáciu Československa. Je až nepochopiteľné, ako bude človek s podobným názorom schopný vyhodnocovať postup polície a zákonnosť v trestných konaniach.
Lebo podobné reči môže viesť politik, ale nie hlava prokuratúry. Iba ak sa chystá byť politikom. Ale potom by už nemal byť prokurátorom.
Ani ako bakalárka
Žilinka sa pri porovnávaní oboch zmlúv dopustil takej školáckej chyby, že by sa mu s ňou nepodarilo získať z práva ani bakalársky titul, povedal vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Marek Káčer.
"Nemožno ísť slepo po pravidlách, ako sú napísané v texte. Treba sa pozrieť na ich dodržiavanie v praxi a tiež celkovú právnu kultúru v tom čase," vysvetľuje správny vedecký postup Káčer v texte môjho kolegu Michala Katušku, ktorý zisťoval, aké signály vysiela Žilinka a čo to môže znamenať.
Čítajte: Žilinkov rozbor okupácie 1968? Neprešiel by ani ako bakalárka
Teraz fakty
Keďže Žilinkova okupačná interpretácia nebola jediná a momentálne stojíme po krk v dezinformáciách, kolega Jakub Filo pre čitateľov porovnal interpretačné doložky, ktoré k zmluve pripojili prezidentka Zuzana Čaputová a tiež americká strana.
Čitateľ si môže pozrieť, ako chápe americká strana napríklad suverenitu Slovenska, či naozaj plánuje budovať základne na Slovensku, alebo tu umiestňovať jadrové zbrane.
Čítajte: Obranná dohoda: Ako ju čítajú Američania a ako ju čítame my
Medzičasom na Ukrajine
Veľa sa hovorilo aj o Ukrajine, vyrojilo sa aj veľa dezinformácií a mýtov. V parlamente sa počas diskusie objavila aj ukrajinská zástava, ktorú fašisti obliali vodou. Ja som si často kládla otázku, ako to vníma niekto, kto býva bližšie k ohniskám napätia. Chystá si krízové plány? Má pod posteľou zabalený kufor s najnevyhnutejšími vecami?
Môj kolega Lukáš Onderčanin vycestoval na Ukrajinu, aby sa porozprával s ľuďmi o tom, ako prežívajú ruské aktivity blízko svojich domovov.
„Risknem to a zariadim sa podľa situácie. Evakuačný batoh som si nepripravil, len som si vybral peniaze a keby bolo najhoršie, bývam blízko metra,“ hovorí 34-ročný po rusky hovoriaci Jevgenij v Charkove, 1,5-miliónovej metropole východnej Ukrajiny, v jednej z Onderčaninových reportáží.
Čítajte: Boj zblízka i streľba. Ako sa Ukrajinci pridávajú k dobrovoľnej obrane?
Variácie na olympiádu
Intenzitu diskusie a hlášky Roberta Fica o zrade dokázala prehlušiť len Petra Vlhová, keď vyhrala zlatú medailu na olympiáde. Aj keď mojich kolegov z Indexu zaujal skôr fenomén olympiád a to, ako ich organizovanie napríklad milujú aj autokrati, ak ide o to, že im to prinesie nejakú medzinárodnú slávu.
Tomáš Vašuta si na chvíľu predstavil, ako by vyzerala Mečiarova zimná olympiáda. Áno, Vladimír Mečiar to myslel celkom vážne.
„Otec národa chcel takto osláviť a spropagovať samostatný slovenský štát,“ píše Vašuta a dodáva, že takto o budúcnosti v roku 1998 sníval Mečiar, keď definitívne potvrdzoval prihlášku Slovenska do boja o organizáciu zimných hier. Ako všetci s historickou pamäťou už vedia, nič z toho nebolo, ale projekt to bol vskutku megalomanský.
Čítajte: Mečiarov sen nevyšiel. Ako malo Slovensko hostiť olympijské hry
Ďakujem pekne, že nás čítate a vybrali ste si práve SME, aby sme vás sprevádzali aj v časoch, keď je náročnejšie rozlišovať fakty od dezinformácií.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
