Autor je poradca ministerky spravodlivosti pre ústavné právo, bývalý poradca Ústavného súdu. Názory autora sa nemusia zhodovať s názorom ministerky a ministerstva spravodlivosti.
Dvanásť rozhnevaných mužov.
Nie, nemáme na mysli Henryho Fondu pochybujúceho o vine mladíka ani spravodlivé nasrdenie občianskej spoločnosti na neschopnosť vlády dohodnúť sa už ani na tom, že slnko stúpa spoza horizontu nad naše hlavy na východe a na konci dňa sa s nami lúči na západe.
Naše obsadenie hlavných rolí drámy o demokracii je netradičnejšie: v hlavnej úlohe počas rokovania parlamentu pán IT analfabet Mizík so sirénou, páni Medvecký a Krupa blokujúci veľkosťou svojej telesnej konštitúcie rečnícky pult a pán Marian Kotleba, div že nie inzultujúci ministra obrany.
Ďalej predstavujeme generálneho prokurátora Maroša „kandidáta na prezidenta“ Žilinku domáhajúceho sa na pôde parlamentu vstúpenia do diskusie, do ktorej naozaj nemá čo generálny prokurátor vstupovať, navyše s prirovnaním obrannej dohody dvoch slobodných spojeneckých štátov k okupačnej zmluve z roku 1968.
Spoluúčinkujú aj adekvátne hluční a obsahom hnedí poslanci hnutia Republika, páni Mazurek a Suja. K záveru sa o slovo hlási pán Peter Pellegrini, hodnotovo zmätený a stratený v priestore, čase a straníckych financiách.
Finále obstarajú páni Fico, Blaha, Kamenický a Takáč. Pred rozvášneným davom, päsťou zovretou a pozdvihnutou nad hlavu smerom vpred, plamenným prejavom pred budovou parlamentu útočia na poslancov, členov vlády a, samozrejme, prezidentku z dôvodu, že si dovolili stáť za našou prozápadnou orientáciou a podporiť potrebnú a zmysluplnú obrannú dohodu s USA.
Lebo demokracia
Neľakajme sa, nie sme čierna diera Európy alebo sveta.
Pre obmedzujúce protipandemické opatrenia v Kanade blokujú mestá kamionisti a sirény hučia rovnako hlasno, v Paríži ľudia protestujú s väčšou vášňou pre narúšanie verejného poriadku, aj v Nemecku a dokonca na Novom Zélande ľudia vychádzajú do ulíc rozhorčene si zaprotestovať proti covidovým opatreniam.
V Turecku masovo protestujú ľudia proti rastu cien energií. Američania majú svojho návratuchtivého Trumpa, QAnon a minuloročný útok na Kapitol. Nemecká ministerka vnútra tento týždeň vyjadrila znepokojenie z nárastu politicky motivovanej trestnej činnosti namierenej proti politikom.
Na Slovensku nemáme kamióny blokujúce život v mestách a vzduchom nepoletujú podpálené smetné koše na protestoch, žiaden politik nebol terčom ani len povestného hodu vajíčkom, vládne budovy stoja ďalej nenarušené.
Naši protestujúci s vlajočkami sa maximálne posmeľujú na sociálnych sieťach, no o žiadnom slovenskom variante QAnon zatiaľ nemáme vedomosť.
Protesty ľudí v uliciach skrátka patria k demokracii a netreba z nich mať strach.
Strach treba mať z následkov, ktoré so sebou prináša pohŕdanie štátom a demokraciou zo strany politikov, ktorí ašpirujú na najvyššie štátne funkcie. A práve táto hrozba si vyžaduje adekvátnu reakciu.
Demokrati sa boja buchnúť do stola Čítajte Parlamentná stráž. A čo ďalej?
Ak sa demokratická a lucidná politická reprezentácia domnieva, že repetitívnym poukazovaním na minulé ozrutné prešľapy Fica a spol., na hnedú farbu náteru politiky poslancov hnutia Republika a ĽSNS potenciálne vyvádzaných parlamentnou strážou z rokovacej sály a na bezobsažnosť politiky Pellegriniho získa pozornosť a priazeň publika a odradí ľudí od páčikovania statusov istého Ľuboška a jeho partičky, mrhá svojím drahocenným časom.
