Autorka je herečka a diplomatka, pôsobí v Živene a vo Via Cultura
„... musíme sa pripraviť na to, že takto v najbližších rokoch môže vyzerať budúcnosť (našej) krajiny,“ napísal nedávno Matúš Ritomský v komentári v tomto denníku. Renomovaný poľský diplomat napísal pod titulok – Johnson v Poľsku – „Šialenci sa schádzajú“.
Šialenci pred Národnou radou Slovenskej republiky, ktorí vidia nad hlavami lietať torpédoborce, čo radšej plávajú v oceánoch, vykrikujúci poslanci s krvou podliatymi očami vnútri budovy, neuveriteľné poznámky dovtedy celkom normálne uvažujúcich ľudí okolo mňa.
Šialenosť, šialení ľudia, slová, ktoré sa zriedka nachádzali v každodennej konverzácii doteraz, ak si odmyslíme povzdych dospievajúceho dievčaťa „šialene som sa zamilovala“, vkročili do našich hláv cez náš jazyk mimoriadne razantne.
A tak mi prišlo na um vytiahnuť knihu francúzskeho filozofa Michela Foucaulta, ktorá má názov Historie šílenství v době klasicizmu, aby som v nej našla útechu a upokojenie.
Zápas o geopolitické smerovanie Slovenska tu a teraz (komentár) Čítajte Šialenstvo je kultúrny jav
Foucault ju napísal ešte v roku 1972 ako svoju dizertačnú prácu, ale už vtedy svojím obsahom vzbudila veľkú pozornosť a dokonca jednu z najzaujímavejších polemík 20. storočia medzi ním a ďalším dôležitým menom vo filozofii Derridom. Na šialenstvo, či už jednotlivca, alebo celých skupín spoločnosti, nazerá totiž Foucault viac ako na kultúrny, a nie medicínsky jav.
Žiadna iná epocha ako začiatok 19. storočia si tak prenikavo neuvedomovala historickú relativitu šialenstva. Doba revolúcií, vznik občianstva a bezprostredné následky týchto nových spoločenských javov povzbudili dovtedy skryté afekty novonarodených občanov a sloboda im umožnila verejne prezentovať všetky mánie vo všetkých ich podobách.
Filozofi, sociológovia a lekári mali ešte niekoľko desaťročí možnosť pozorovať aj dedičné následky šialenstva u tých, ktorí síce revolúciu nezažili, ale narodili sa do rodín šialencov. Šialenstvo ako absolútna strata pravdy, falošná rozkoš, snaha stať sa jedinečným, výstredným natoľko, aby ochránila jedincov v šialenom dave z pocitu prázdneho, nenaplneného vzrušenia.
Snaha byť aspoň pár minút viditeľný, povedali by sme dnešným jazykom.
Demokrati sa boja buchnúť do stola Čítajte Pomätenosť graduje
Aká je teda potencia nerozumu v dnešnom Slovensku? Ako by sme ju mohli zmerať a vyhodnotiť po tom, čo sme v posledných dvoch rokoch zažili?
