Autor je bývalý minister zdravotníctva za Smer-SD, pôsobí ako predseda strany Dobrá voľba a Umiernení
Vládna väčšina komunikáciu okolo obrannej dohody zbabrala. Pravdou je aj to, že ani premiér Heger, ani jeho šéf Matovič sa zvlášť neunúvali verejnosti vysvetľovať, prečo Slovensko zmluvu potrebuje.
Boli až takí zbabelí, že vo finále nechali ministra obrany obhajovať rozhodnutie vlády osamote. Ale divadlo, ktoré sa odohralo v parlamente aj v jeho okolí, je najmä dokonalým zrkadlom dnešnej doby.
Emócie a nervy sú vybičované. Mnoho ľudí len hľadá zámienku, na čo by sa mohli začať hnevať. Atmosfére neprospievajú ani nešťastné kroky členov vlády, ktorí akoby nevideli alebo nechápali, čo sa v spoločnosti deje. Práve naopak, svojimi vyhláseniami a postojmi prilievajú olej do ohňa.
Najviac, samozrejme, minister financií, ktorý sa smeje do tváre podnikateľom, zdravotníkom aj učiteľom naraz. Zdá sa mu v pohode, že ľudia hromadne nakupujú v zahraničí a domáci podnikatelia už druhý rok krvácajú bez odškodnenia štátom.
Neposkytol im ho práve minister Matovič, pretože sa potreboval doťahovať s ministrom Sulíkom, prípadne nejakým iným nepriateľom, ktorého si práve vytvoril.
V polčase treba zatriasť zostavou
Vláda je v polčase. Oveľa viac sa jej nepodarilo, ako podarilo. Jej programové vyhlásenie dnes už vyzerá ako vtip. Neexistuje vec, o ktorej by sa ministri a vládni poslanci nehádali nielen s opozíciou, ale najmä medzi so sebou.
