V mesiacoch po voľbách vyzeral Fico ako mŕtvola z tých rozprávok, ktoré sa za nocí zakrádajú okolo obydlí a striehnu na obeť, ktorej by vycicali krv. Budil odpor a u tých citlivejších dokonca súcit.
Prečo takto skončil, kládli sme si nahlas rečnícke otázky na rodinných nedeľných obedoch, medzi rezňom a bublaninou. Veď mohol zanechať politiku a so cťou odísť. So cťou by, samozrejme, odísť mohol, ale najprv by nejakú musel mať. Ale to je tak, nemáš, nekúpiš.
Politik bez cti môže v pondelok deklarovať „a“ a v utorok „b“. Môže sa do tváre škeriť a pritom v zadnom vačku lapať po vyskakovacom nožíku. Môže sa spolčiť s fašistom a dokonca sa ním aj môže stať.
