Kedysi sme počúvali od poslancov Smeru, že predsa Ľuboš si robí svoje, nechávajú ho hrať sa, ale oni v strane činia normálnu politiku zameranú na chlebové témy. Teraz chodia títo páni rozprávať na tlačovky a do štúdií slovníkom Blahu.
Na čelo sme si ťukali, už keď začali o „politických väzňoch“. No vyniesť z krajnepravicových webov a historickej literatúry na svetlo výraz vlastizrada, to prekvapilo aj otrlejších.
Samozrejme, obranná dohoda sa môže kadekomu nepáčiť, ale tvrdiť o poslancoch, ktorí ju schválili, a o prezidentke, ktorá ju podpísala, že páchajú vlastizradu, naznačuje, že Smer sa spolieha na to, že ich voliči azda netušia, že slová majú nejaký ustálený význam, ktorý nemôže narušiť ani politik v rámci licencie na preháňanie.
Ťažko sa totiž predstavuje, ako sa dá prehĺbením spolupráce – o to išlo v obrannej dohode – zradiť.
