Autorka je lekárka a spisovateľka, žije v Michalovciach
Natalia tu žije tri roky, má osemnásť a rodinu v Donecku. V aute už majú zbalené doklady a fotky a otec ju poveril, aby zistila, koľko u nás stojí prenájom domu. Stále dúfajú, že vojna nebude.
Keď jej v prekladači ukážem, ako sa povie po ukrajinsky tetanus, poprosí ma, aby som to dala radšej po rusky. Ona vlastne ukrajinčinu veľmi neovláda.
Sto rokov pred anexiou Krymu sa prvá slovenská lekárka Mária Bellová dívala na vojakov, ktorí zomierali na tetanus. Snažili sa zastaviť krvácanie na bojovom poli blatom. Životy im zachraňovala tým, že ich mrzačila amputáciami alebo sa bezmocne prizerala na umieranie mladých ľudí.
Ktorí zomrieť nemali – ako mi kedysi povedal 90-ročný vojnový veterán, keď som prejavila obavy o jeho duševnú pohodu, pretože bol svedkom úmrtia pacienta v izbe: "Viete, ja som frontový vojak, ja som už videl umierať takých, čo umrieť nemali. A tento sa iba trápil."
