Katarína Hatráková sa vynorila zo sivej anonymnej zóny štátnej správy práve vtedy, keď mala kauza Čistý deň presne pol roka.
Bez ohľadu na to, čo presne ju motivovalo, to bol vynikajúci krok v čase, keď mnohí ľudia – aj na základe nekvalitných mediálnych výstupov – pochybovali, čo si vlastne o Čistom dni majú myslieť. Podobne ako mnohé iné škandály, ktoré súvisia so sexuálnym zneužívaním maloletých a navyše v zariadeniach, kam ich rozsudkami posiela štát, mala kauza stabilný štáb svojich popieračov.
No v momente, keď verejne vystúpila psychologička z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, kde vtedy Katarína Hatráková pracovala, to jednoznačne pomohlo.
Čistý Mordor
V rozhovore pre denník Postoj opísala, ako vyzerala kontrola Čistého dňa, na ktorej sa služobne zúčastnila, a uviedla, že v zariadení panoval strach. Boli to slová človeka, ktorý rozumie, čo všetko je v danom zariadení aj v celom systéme sociálnoprávnej ochrany katastrofálne.
Ústredie sa zatvárilo, že o takom Mordore nechyruje, a Hatrákovej kolegyňa Zuzana Hradileková následne podporila jej tvrdenia v rozhovore pre Denník N. Na rozdiel od Hatrákovej decentných vyjadrení pre Postoj tu prvý raz jasne zaznelo, ako ju nútili zmeniť správu z Čistého dňa.
