"Dnes sme svedkami akejsi hyperdemokracie, v ktorej dav koná priamo, bez zákonov, využíva fyzický nátlak a vnucuje iným svoje želania a záľuby. Dnes je dav presvedčený, že má právo nanútiť a uzákoniť svoje otrepané názory."
Tieto slová napísal španielsky filozof Ortega y Gasset vo svojej rozsiahlej eseji Vzbura davov už takmer pred sto rokmi. V nej veľmi presne vystihol, čo sa deje so spoločnosťou odrastenou na demokracii, ktorá má dostatočnú hojnosť, no chýbajú jej elity nastoľujúce víziu a aj kvôli nim upadá jej morálka.
Aj keď sa podľa Gasseta davový človek cíti dokonalý, pripodobnil ho k rozmaznanému dieťaťu, ktoré má možnosť neobmedzenej expanzie svojich túžob, ale zároveň je nevďačné ku všetkému, čo umožnilo ľahkosť jeho existencie.
Dav sa búri proti exaktnej vede, technologickej vyspelosti aj proti hodnotám, ktoré mu zaručujú slobody a uplatňovanie práv. Dav neprináša novú morálku, ako davový človek rád o sebe tvrdí.
"Zaujíma ich len vlastný blahobyt, pričom sa vôbec nestarajú o jeho príčiny. A pretože vo výhodách civilizácie nevidia zázračný vynález a dielo, ktoré možno udržať len veľkým úsilím a opatrnosťou, nazdávajú sa, že ich úloha sa obmedzuje na to, aby tieto výhody vyžadovali tak dôsledne, ako by to boli ich vrodené práva."
Dav akúkoľvek morálku, zodpovednosť a vzťah k povinnosti stratil. "Pri vzburách, ktoré vyvoláva núdza, ľudové masy sa zvyčajne dožadujú chleba a zvyčajne na to používajú ako prostriedok ničenie pekární.
Ortega y Gasset brilantným opisom vzbury davov vystríhal pred nástupom fašizmu a komunizmu v Európe, ktoré v čase publikovania eseje ešte úplne neuchopili svoju moc. Dav sa podľa jeho slov napokon vždy uchýli k násiliu, pretože pociťuje smrteľnú nenávisť ku všetkému, čo nie je davom, neželá si spolužitie s ničím, čo k nemu nepatrí.
"Preto sú boľševizmus a fašizmus typické hnutia davových ľudí, ktoré ako všetky také hnutia vedú priemerní muži, stojaci mimo času, bez dlhšej pamäti, bez dejinného vedomia.
O desať rokov neskôr sa jeho slová stali skutočnosťou. V Európe vypukla druhá svetová vojna.
Opäť označujú nepriateľov
Opäť sme svedkami akejsi vzbury davov, pričom dav nemusí nevyhnutne reprezentovať skutočnú väčšinu ľudí. Dav je druh ľudí, tak ako ho opísal Gasset - priveľmi priemerný, násilný, vyžadujúci privilégiá bez vzťahu k zodpovednosti, a bez toho, aby si uvedomoval, že to, na čo útočí, mu tieto privilégiá prináša.
