Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
Keď pred dvoma rokmi nastúpila do funkcie predsedníčky Európskej komisie Ursula von der Leyenová, označila za jednu zo svojich hlavných priorít vytvorenie silnejšej Európy.
Jej predchodca Jean-Claude Juncker nazval svoju Komisiu politickou – ambíciou VDL bolo stáť na čele výkonnej inštitúcie EÚ, ktorá by hrdo niesla prívlastok "geopolitická".
Odvtedy prešlo dvadsaťšesť mesiacov a dnes je jasné, že pani predsedníčka má dar vycítiť prichádzajúce výzvy. Na východnej hranici Únie cvičia ruské vojská pripravené na prípadnú inváziu na Ukrajinu, zatiaľ čo ich hlavný veliteľ nariadil štátnemu podniku brzdiť dodávky zemného plynu do Európy.
Čína pre dve slová v názve kancelárie Taiwanu v Litve nielenže porušuje medzinárodné obchodné dohody a pravidlá, ale snaží sa zvonka ohroziť fungovanie tejto krajiny na spoločnom európskom trhu.
USA uzatvárajú nové vojensko-obchodné spojenectvá v Tichomorí bez ohľadu na škody, ktoré tým spôsobia svojmu európskemu spojencovi Francúzsku. A potom je tu ešte aj Afrika.
My a veľké témy
Je prirodzené, že u nás na Slovensku asi najrealistickejšie vnímame dianie na Ukrajine – na rozdiel od Litvy je to náš priamy sused, na rozdiel od ponoriek v Tichom oceáne si ju vieme predstaviť a na rozdiel od Afriky náš vzťah k nej nedefinuje zmes strachu zo sťahovania národov a latentného rasizmu.
Aj vo vzťahu k Ukrajine a Rusku sme však ako národné spoločenstvo schizofrenickí: skúsenosť s relatívne nedávnou okupáciou sovietskou armádou sa v srdciach malej skupiny aktivistov mieša s idealizovanými zlomkami stredoškolských vedomostí o štúrovcoch a národnom obrodení meruôsmych rokov.
To však neznamená, že nemáme názor aj na odťažitejšie zahraničnopolitické témy. Ako sa uchytilo v slovenskom zahraničnopolitickom diskurze, Čínu netreba provokovať, ale rozvíjať s ňou čulé obchodné vzťahy. Preto je iste dôstojné a správne, že aj Slovensko je členom formátu obchodnej spolupráce 16+1, v ktorom na jednej strane stojí skupina štátov strednej a východnej Európy a na druhej Čína.
Je pravda, že taká Litva z tohto zoskupenia vycúvala ešte minulý rok a jej minister zahraničných vecí Landsbergis vtedy vyzval aj ostatné východoeurópske členské štáty, aby ju nasledovali: "Z našej perspektívy je najvyšší čas, aby EÚ prešla od rozdeľujúceho formátu 16+1 k jednotnejšiemu, a teda oveľa efektívnejšiemu formátu 27+1," uviedol vtedy v tlačovej správe.
"EÚ je najsilnejšia, keď všetkých 27 členských štátov postupuje spoločne s inštitúciami."
Lenže my sme onakvejší obchodníci ako nejakí Litovčania a tam, kde iní zlyhávajú, my istotne dokážeme nájsť dobre ukrytý zlatý poklad. Vedel to aj Peter Pellegrini, keď sa ešte ako premiér v roku 2018 zúčastnil na summite 16+1 v Sofii.
