Autor je teológ a spisovateľ
Roky sme boli svedkami premeny politického marketingu, inak bežnej komerčnej disciplíny vychádzajúcej z predstavy, že politické myšlienky sú rovnaký tovar ako krkovička z Lidla, na prehliadku psychických patológií.
Kedysi v čase delenia spoločnej republiky si dokonca Česi vo svojom civilizačnom alibizme mysleli, že istá malebná neotesanosť, hrubosť zvyklostí, podmienená klimatickými podmienkami Slovenska a túžbou po uznaní sú súčasťou akejsi našej kolektívnej črty.
S pocitom opovrhnutia a úľavy sa od tejto črty dištancovali.
Považovali takmer celú krajinu za divokú. Balkán sa začínal za riekou Moravou, Mečiar rozdával facky a vražedné rozkazy, boli sme suroví a nevedeli sme sa správať.
Medzičasom sa ukázalo, že tento druh verejnej krutosti a sadizmu nie je príznačný len pre nás, ale rozšíril sa po celom západnom svete. V postave Trumpa, Le Penovej a iných našiel svoju pointu, zdokonalil sa a už dávno nie je vyhradený iba divokým národom zo zadunajského pohraničia Európy.
A dlhý čas sme verili aj tomu, že ide o izolovaný jav, náhodnú kombináciu peňazí, sociálnej siete a čoraz brutálnejšieho sveta, ktorého dejinné zmeny nepolepšili.
V jehovistickom očakávaní boli stredoeurópske intelektuálne kruhy, decimované dvoma desivými režimami, presvedčené, že teraz prichádza naša chvíľa, teraz bude svet lepším a láskavejším miestom, ukáže sa naša potláčaná duchovná podstata a zmysel pre spravodlivosť.
Kolektívne črty, ktoré mali predstaviť strednú Európu ako nové, férové a umiernené spoločenstvo, legitímnu časť európskej civilizácie a všetkého, čo považujeme za jej výdobytky.
Opäť zažívame vzburu davov. Do čela tlačia Fica, Blahu a fašistov Čítajte Zlo a surovosť sa nedajú predstierať
Modernizácia sa však v týchto krajinách neodohrala na úrovni mentalít. Modernizovali nás zdanlivo a povrchne iba technológie a nevídaná sociálna interaktivita, vedomie, že nás je skutočne veľmi veľa a takmer všetci sa dnes dokážeme stretnúť na Facebooku.
Okrem influencerských disidentov, ktorí nedávno zadelili taký exil na Twitter, za aký by sa nehanbili ani Solženicin a Viktor Hugo, utekajúci s Formanom a Kunderom zo svojich krajín.
Avšak na rozdiel od dobra, povinnej disciplíny korporátne a malomeštiacky organizovaných spoločnosti, kde sa od úrovne nižšieho manažmentu vyžaduje, aby aspoň zdravili kolegov a nekričali na ľudí v banke, sa zlo a surovosť nedajú predstierať.
Na to, aby ste sa stali Trumpom alebo Blahom, musíte mať vnútorný svet v súlade s vlastným úchylným sadizmom a musíte veriť tomu, že šíriť to najhnusnejšie, čo dokáže človek vyprodukovať, je najautentickejším prejavom vás samých.
