Už spôsob, akým vláda schválila súdnu reformu Márie Kolíkovej, dával tušiť, že toto nebude nudná formalita. Do procesu sa musel vložiť predseda vlády, to však Borisovi Kollárovi a rezíduám zaľudí nebránilo povedať, čo si o reforme a vlastne aj o ministerke myslia. (Keby ste nevedeli, nič dobré.)
Udalosti v parlamente podozrenia potvrdili, keď cez prvé čítanie neprešlo ani na kosť ohlodané torzo reformy. To sa síce stáva, o čosi horšie je, že Kolíkovej návrhy sú dnes najužitočnejšie ako ilustrácia, čo všetko je v koalícii pokazené.
Kolíková prepadla, poslanci schválili zlomok zo súdnej mapy Čítajte Treba uznať, že Kolíkovej nechýba odvaha ísť proti vôli dotknutých, čo je nevyhnutný predpoklad hocijakej zmeny. Ďalej je to už horšie – politické dohody, ak vôbec existujú, zostávajú na papieri, o technickom výkone tohto pekného remesla radšej pomlčíme a osobné vzťahy sú rozvrátené.
