Ani nemusíme chodiť 14. marca na obhliadku Bytče, stačí sa pozrieť na Martinský cintorín v Bratislave. Ten vždy žiari dlho do noci a extrémisti tam prúdia v hojných počtoch, hoci časť Tisových pozostatkov previezli už pred rokmi do kanonickej krypty v Nitre.
Ak sa združenie fašistických prívržencov s nevinným názvom Slovenský dejepisný spolok stane majiteľom aj druhej polovice rodného domu vojnového zločinca Jozefa Tisa v Bytči, o čo sa snaží pravidelne, nemusíme hádať, či sa stane pútnickým miestom neonacistov.
Je to úplne isté, pretože podobnú „funkciu“ už plní aj prvá polovica.

Nedá sa celkom pochopiť, že nie všetci poslanci mesta Bytča rozumejú, že za takú toxickú pamiatku majú serióznu zodpovednosť. Je čisto v ich rukách, či sa zúčastnia budovania kultu človeka, ktorý má v našich dejinách čierne miesto bez ohľadu na to, ako veľmi to fašisti popierajú.
Najrozkošnejší je primátor Bytče Miroslav Minárčik. Nevie sa k tomu vyjadriť, lebo vtedy nežil. Keby však bol vtedy žil, s takýmito postojmi by určite prežil hladko celú druhú svetovú vojnu v našom prostredí.