Autorka je režisérka
V sobotu podvečer sme trnuli pred televíznymi obrazovkami a hľadeli na oduševnený boj hokejistov ukoristiť si olympijský kov. Mladí muži s vybitými zubami konali veľké dielo.
Ich úlohou bolo vliať do myslí občanov malej stredoeurópskej krajiny presne toľko nádeje, koľko im súčasná politická situácia vzala, čo je samo osebe prométeovská misia.
Chlapci, ktorí celé detstvo vstávali o piatej, aby pred prvou vyučovacou hodinou korčuľovali, ktorí obetovali ľadu domáce úlohy z fyziky, víkendy u babky aj šancu vyštudovať jadrové inžinierstvo, to dokázali.
Kamera snímala ich vyjavené tváre, v úžase otvorené oči, v ktorých sa odrážala chlapčenská pýcha a kútiky stiahnuté do úsmevov, ktoré sa každú chvíľu skrivia v plači.
Dokonca aj tí z nás, ktorí o športe nemajú šajn a pre ktorých mená hráčov, trénerov a klubov, tobôž ich tváre sú úplnou neznámou, cítili dojatie.
