Autor je prezident MESA 10, exminister financií, pracuje na implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR
V parlamente minulý týždeň neprešla reforma súdnictva, jedna z vlajkových lodí koaličného programu, a to napriek tomu, že koalícia stále disponuje ústavnou väčšinou.
Už táto správa sama osebe svedčí o neutešenom stave dnešnej koalície, ak si však človek prečíta všetko, čo o zodpovednosti za toto fiasko narozprávali rôzni koaliční politici, tak sa mu veru ľahko nezaspáva.
Z toho, čo viem o tom, ako sa robia reformy a aj z toho, čo viem o tomto návrhu súdnej reformy, mi jednoznačne vyplýva, že koaliční poslanci, ktorí ju nepodporili, sa spreneverili svojmu poslaniu a konali v rozpore s verejným záujmom.
Vysvetlím, prečo som dospel k takémuto jasnému a príkremu záveru.
Fiasko reformy zvýraznilo pokazené vzťahy. Kolíková neodchádza, Kollár o to nežiada Čítajte Plané hlasy kritikov
Po prvé, chýbajúce koaličné hlasy za reformu nepotopili reformu ministerky Kolíkovej, oni zarezali vládny návrh reformy, teda návrh ich vlastnej koaličnej vlády.
Po druhé, ministerka Kolíková rokovala o tomto zákone viac ako rok a nech už sú interpretácie toho, akým štýlom rokovala alebo nerokovala akékoľvek, faktom je, že vládny návrh reformy, ktorý napokon predkladala, sa výrazne líšil od toho, ktorý pôvodne vypracovalo ministerstvo pod jej vedením a ktorý ona sama považovala za optimálny.
Líšil sa práve preto, že v záujme priechodnosti akceptovala množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré síce reformu vzďaľovali od optima, ale znižovali riziko jej politickej nepriechodnosti.
Na ilustráciu toho, ako veľmi sa líšil pôvodný reformný plán ministerky Kolíkovej od toho, ktorý nakoniec prešiel vo vláde (a neprešiel v parlamente), len dve čísla.
Kým pôvodný (najambicióznejší) návrh predpokladal ušetriť na prevádzkových nákladoch (najmä zrušením regionálnych pracovísk) prostriedky vo výške 15,5 percent prevádzkových nákladov na súdnictvo, okresaný vládny návrh už znamenal len úsporu 0,3 percenta týchto nákladov.
Teda asi 51,6-násobne menej.
Tieto ušetrené peniaze pritom nemali byť súdnictvu zobraté, mali slúžiť na jeho lepšie dovybavenie, najmä však na zásadné zvýšenie počtu vyšších súdnych úradníkov, ktorých dnes máme zúfalo málo a sú jednou zo zásadných príčin nízkej efektívnosti súdnictva, dlhej lehoty súdnych konaní a preťaženia sudcov byrokraciou.
