Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
Spomínam si na jeden večer z minulého leta. Boli sme aj s deťmi na návšteve u svokrovcov, ktorým sa práve podarilo zohnať kombajn na zožatie obilia z role. Kto obhospodaruje na dedine malé políčko, vie, koľko dnes dá práce zohnať kombajn v čase, keď je obilie zrelé a počasie praje žatve.
Kombajnista, samozrejme, prišiel až so zapadajúcim slnkom. Nad ukladaním dcér do postele zvíťazil pocit nostalgie a toho, že moje mestské deti by predsa len mohli vidieť, ako taká žatva v skutočnosti vyzerá.
Kuciak nebola bodka. Ako pripravovali vraždy Lipšica a prokurátorov Čítajte Sedeli sme teda na okraji svokrovej role, sledovali, ako obilie pomaly, ale isto mizne v útrobách kombajnu a pri tom si vysvetľovali, ako to s tým obilím vlastne je, že ho treba najskôr zasadiť, počkať, kým vyrastie a dozreje a potom zožať.
Že je to vlastne neustály cyklus a z každého obilného zrna môže byť budúci rok nová rastlina, ktorá prinesie opäť množstvo ďalších zŕn.
