Autor je vedúci vedecký pracovník Virologického ústavu SAV v Bratislave a podpredseda SAV
Skončili sa Zimné olympijské hry v Pekingu. Tešili sme sa zo zlatej Petry Vlhovej a bronzových mládencov s hokejkami. Tešili sme sa, že svet športového diania má ušľachtilé princípy a heslá. Menej nás tešilo rinčanie zbraní na ukrajinsko-ruskej hranici počas celej olympiády.
Vladimir Putin v roku 2014 na hlavnej tribúne otvoril Zimnú olympiádu v Soči. Pod tribúnou športovci skladali slávnostný sľub, že budú bojovať čestne a bez dopingu. Bola to v ruskom stvárnení fraška.
Ruský prezident už vtedy vedel, že v zákulisí je pripravené tajné dopingové impérium pod vedením Grigorija Rodčenka a plné agentov FSB. Myšou dierou sa presúvali aktuálne odobrané vzorky ruských športovcov a menili za dopredu pripravené čisté vzorky.
Grigorijovo svedomie to nevydržalo. Strach o život a ťažoba z megapodvodu ho doviedli do emigrácie a prezradeniu, ako v Soči fungovala RUSADA (Ruská dopingová agentúra).
Túžbu po najlepších ruských športovcoch, v minulosti sovietskych, nemôže predsa prekaziť akýsi čestný a čistý boj.
Doplatili na to športovci, ktorí chceli čestne bojovať a súťažiť. Dnes stále nemôžu mať na hrudi znak reprezentovanej krajiny a k získanej medaile si vypočuť jej hymnu.
