Autor je kancelár a člen predsedníctva strany PS, venuje sa oblasti spravodlivosti
Mária Kolíková už počas predvolebnej kampane v roku 2020 hovorievala, že má reformu justície v šuplíku. Vzhľadom na jej skúsenosti a volebný program jej vtedajšej materskej strany nebol dôvod jej neveriť. Nakoniec, aj preto dostala v koalícii dôveru a stala sa ministerkou spravodlivosti.
Po počiatočnom úspechu s ústavnými zmenami, ktoré mali vytvoriť základ reformy súdov, mal prísť ďalší krok - zmena súdnej mapy. Tá však hneď v prvom momente narazila na odpor, a to nielen politický, ale aj zo strany „mienkotvorcov“ pôsobiacich priamo v justícii.
Hlavným dôvodom tohto odporu bol na začiatku úmysel ministerky rušiť desiatky okresných a väčšinu krajských súdov.
Fiasko reformy zvýraznilo pokazené vzťahy. Kolíková neodchádza, Kollár o to nežiada Čítajte Aj my sme zdôrazňovali dostupnosť
Politické snahy zrušiť sociálne alebo statusové istoty sú vždy veľkým rizikom.
S pani Kolíkovou sme sa o tom rozprávali ešte pred voľbami, keď som jej vysvetľoval, prečo sme sa vo volebnom programe Progresívneho Slovenska v súvislosti so súdnou mapou rozhodli ísť namiesto rušenia súdov cestou ich zlúčenia, a tak zabezpečiť zväčšenie súdnych obvodov potrebné na vytvorenie podmienok pre náhodný výber spisov a špecializáciu sudcov a sudkýň.
Hlavné dôvody, ktoré nás k tomu viedli, boli dva. Jednak sme chceli, aby jednoduchšie súdne oddelenia, kde sa na prvom stupni riešia problémy bežných ľudí, zostali aj v menších mestách, aby ich zrušenie nemalo vplyv na dostupnosť spravodlivosti pre týchto ľudí.
