Sú tí Ukrajinci rafinovaní ako cukor. Od euromajdanu ubehlo osem rokov, počas ktorých mohli podľa kremeľskej logiky páchať protiruské pogromy a genocídy od Charkova po Odesu, ale oni nie.
Oni si prefíkane počkajú, až budú mať okolo hraníc dvestotisíc po zuby ozbrojených ruských vojakov a potom to spustia.
Ale nie na území, ktoré majú pod kontrolou, to by bolo príliš jednoduché. Aby dokonale zmiatli súpera, začnú ostreľovať okupované územie. A ruská strana počas ťažkého bombardovania Donecka a Luhanska dospeje k rozhodnutiu poslať sedemstotisíc civilov z krytov do autobusov.
Logicky.
V takej situácii mierumilovní lídri okupovaných území nemajú inú možnosť, len požiadať Vladimira Putina o vojenskú pomoc. Rovnako mierumilovný Putin je vo veľmi náročnej situácii. Násilie sa mu z duše protiví, ale má sedieť so založenými rukami, keď sa na Rusoch pácha genocída?!
Ak čitateľ váha, či sa patrí žartovať o takej vážnej veci, dá sa mu rozumieť. Rekapitulácia tejto kremeľskej frašky však nie je samoúčelná.
