Akokoľvek sa situácia bude vyvíjať, zrejmé je, že ukrajinská invázia zásadne preformátuje pozície a vzťahy Ruska. S Európou aj s demokratickým svetom i mimo USA, čomu pritakávajú okamžité sankcie z Austrálie, Kanady, Japonska atď.
Spochybnenie základného konsenzu svetového poriadku 21. storočia, teda neprijateľnosti zmien štátnych hraníc silou, nemôže zostať bez odpovede už len preto, aby si takýto návrat k politike sfér vplyvu neosvojili ďalší (autokrati).
To platí, či už sa Rusi pohnú na Kyjev, alebo „iba“ na hranice Donecka a Luhanska, ktoré nakreslili separatisti. Jedine azda v scenári, že Putin sľúbi – dá sa mu veriť? –, zostať na území aj doteraz ovládanom separatistami, môže byť v záujme Západu, aj to po čase, postupná normalizácia vzťahov.
No pozor – teraz vyhlásené sankcie budú držať dovtedy, kým Rusi nevrátia Ukrajine oba regióny (a Krym?). Zmrazenie statusu quo z 23. 2. bez dobýjania ďalších území však považuje väčšina analýz za scenár nepravdepodobný.
