Autor je pedagóg a teológ, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Začali to pred štyrmi rokmi dva vyhasnuté životy Jána a Martiny. Lebo práve hlasy a texty nezávislých ľudí zneli normalizačným komunistom a ich pohrobkom mimoriadne nepríjemne. Či už to boli hlasy angažovaných nestraníkov, či umlčaných niekoľko viet.
Preto glasnosť bola od nástupu Gorbačova morou husákovských komunistov a normalizátorov. Preto títo exsúdruhovia vidia zvlášť médiá a novinárov a každého priameho človeka ako svoje ohrozenie. Musia sa uchyľovať ku klamstvu a jeho družke násiliu. A neštítia sa ani jedného, ani druhého. Preto je slobodná spoločnosť a parlamentná demokracia pre nich nepohodlným životným priestorom.
A tak vnímajú „slovanského“ agresora pred ukrajinskou – tiež slovanskou – hranicou ako svojho spojenca a možného osloboditeľa.
