SME
Sobota, 21. máj, 2022 | Meniny má Zina

Prečo Čína neustupuje od podpory Ruska ani po invázii na Ukrajinu

Peking môže z krízy vyjsť posilnený.

Čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin pred stretnutím v Pekingu. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe, spolupracuje tiež so Stredoeurópskym inštitútom ázijských štúdií (CEIAS)

Peking v reakcii na ruskú agresiu hrá komplikovanú hru, ktorá občas zanecháva pachuť absurdity. Zatiaľ čo už ruské tanky prúdili cez ukrajinské hranice a ruské rakety dopadali na ukrajinské mestá, čínsky predstaviteľ pri OSN hovoril o potrebe zdržanlivosti na „všetkých stranách“ a nutnosti mierového riešenia.

Čína opakovane deklaratívne podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny, no čínske ministerstvo zahraničných vecí zároveň tvrdí, že Rusko bolo „zahnané do kúta“ Západom a jeho kroky neodsudzuje.

Ak ešte doteraz panovali v západných štátoch predstavy o tom, že môžu Čínu využiť na tlak proti Rusku, reflektujú obrovskú mieru naivity.

Krymský model

Znova sa ukazuje, že deklaratívne vyhlásenia Pekingu o rešpektovaní územnej celistvosti a rešpektu k suverenite iných štátov sú len bežnou súčasťou čínskeho diplomatického jazyka. Čína sa na ne musí odvolávať, pretože sa dotýkajú predovšetkým jej postoja k Taiwanu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Interpretácia týchto údajne nemenných princípov v zahraničnej politike Číny však v skutočnosti už závisí od konkrétnych čínskych záujmov.

Pred anexiou Krymu v roku 2014 sa Čína vyjadrovala prakticky rovnako a podporila územnú celistvosť Ukrajiny. Následne sa však zdržala v hlasovaniach na pôde OSN o odsúdení krymského referenda a do svojej rétoriky pridala odkazy na "zložitosť" krymskej otázky a prítomnosť "historických a súčasných" faktorov, čím de facto ospravedlňovala vojenskú agresiu Moskvy.

Súvisiaci článok Kým rokoval o mieri, Putin útočil. Ruský diplomat nechcel budiť Lavrova Čítajte 

V tom čase čínski komentátori diskutovali o situácii na Ukrajine predovšetkým cez prizmu farebných revolúcií údajne vyvolaných Západom, ktorých sa Čína obáva aj z hľadiska vlastnej "politickej bezpečnosti".

Vo výsledku tak čínske názory reflektovali „autoritársku solidaritu“.

Podobné kontúry čínskeho prístupu sú prítomné aj teraz. Hlavnou témou, na ktorú sa čínske médiá a predstavitelia vo svojich vyhláseniach ešte donedávna zameriavali, bola kritika USA a Západu za zveličovanie hrozby vojny bez dôkazov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čínske ministerstvo zahraničných vecí dokonca obvinilo Washington z "informačného terorizmu". Peking zároveň vyjadroval podporu politickému riešeniu krízy, čo je takisto jeden z evergreenov čínskej diplomatickej rétoriky.

Kritiku Ruska by sme hľadali márne, napríklad faktu, že politické riešenie pochovala práve Moskva. Po ruskom generálnom útoku na Ukrajinu, o ktorom Peking donedávna hovoril ako o účelovej dezinformácii, Čína presedlala a začala spochybňovať definíciu ruských krokov ako „invázie“.

Čína navyše druhým dychom poukazuje na expanzionizmus NATO a zdôrazňuje potrebu zohľadniť "legitímne" bezpečnostné záujmy Ruska.

Z Pekingu sa znova ozýva, že situácia je výsledkom "série komplikovaných faktorov". Samozrejme, Čína neuzná separatistické republiky, rovnako ako neuznala anexiu Krymu alebo nezávislosť Južného Osetska či Abcházka po ruskej agresii v roku 2008.

Vstup Pekingu do európskej bezpečnosti

Čína už vyjadrila svoj postoj pomerne jasne v prelomovom spoločnom vyhlásení zo začiatku februára, keď sa Vladimír Putin stretol s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom na začiatku olympijských hier v Pekingu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Spoločné vyhlásenie odhalilo bezprecedentnú mieru čínskej podpory ruských strategických záujmov v Európe. Čína sa vôbec prvýkrát výslovne pripojila k Rusku v odpore proti rozširovaniu NATO a vyjadrila podporu úsilia Moskvy získať bezpečnostné záruky v Európe.

Peking sa pritom donedávna angažovaniu v európskych bezpečnostných otázkach vyhýbal. To mu umožnilo prezentovať sa ako konštruktívny a neutrálny aktér, ktorý sa sústredí predovšetkým na ekonomickú spoluprácu, ako to bolo v prípade čínskej prítomnosti v našom regióne prostredníctvom formátu 16+1.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vladimír Baláž

Jednorazová pomoc by nestačila. Inflácia bude trvať.


19. máj
Kristián Pospíšil.

Slováci si po dráme posilnili šance na štvrťfinále.


11 h
Penélope Cruz a Antonio Banderas vo Filme roka.

Za všetko môže Almodóvar.


Barbora Gvozdjáková 18. máj
Ilustračné foto

Vojna na Ukrajine pokračuje 87. deň.


a 4 ďalší 12 h

Neprehliadnite tiež

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Rádio Jerevan rado odvetí: Môže. A nie je to posvätenie nacionalizmu.


16 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty!)


19 h
Rafinéria Slovnaft v Bratislave.

Ad: Sulík zaviedol celé Slovensko.


Anton Molnár 20 h
Platy učiteľov rástli počas pandémie viac, ako iné. Teraz je čas na cielené riešenia. Ilustračné foto.

Vládne strany by sa mali pozrieť do svojich volebných programov.


22 h
SkryťZatvoriť reklamu