Autor je analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe, spolupracuje tiež so Stredoeurópskym inštitútom ázijských štúdií (CEIAS)
Peking v reakcii na ruskú agresiu hrá komplikovanú hru, ktorá občas zanecháva pachuť absurdity. Zatiaľ čo už ruské tanky prúdili cez ukrajinské hranice a ruské rakety dopadali na ukrajinské mestá, čínsky predstaviteľ pri OSN hovoril o potrebe zdržanlivosti na „všetkých stranách“ a nutnosti mierového riešenia.
Čína opakovane deklaratívne podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny, no čínske ministerstvo zahraničných vecí zároveň tvrdí, že Rusko bolo „zahnané do kúta“ Západom a jeho kroky neodsudzuje.
Ak ešte doteraz panovali v západných štátoch predstavy o tom, že môžu Čínu využiť na tlak proti Rusku, reflektujú obrovskú mieru naivity.
Krymský model
Znova sa ukazuje, že deklaratívne vyhlásenia Pekingu o rešpektovaní územnej celistvosti a rešpektu k suverenite iných štátov sú len bežnou súčasťou čínskeho diplomatického jazyka. Čína sa na ne musí odvolávať, pretože sa dotýkajú predovšetkým jej postoja k Taiwanu.
Interpretácia týchto údajne nemenných princípov v zahraničnej politike Číny však v skutočnosti už závisí od konkrétnych čínskych záujmov.
Pred anexiou Krymu v roku 2014 sa Čína vyjadrovala prakticky rovnako a podporila územnú celistvosť Ukrajiny. Následne sa však zdržala v hlasovaniach na pôde OSN o odsúdení krymského referenda a do svojej rétoriky pridala odkazy na "zložitosť" krymskej otázky a prítomnosť "historických a súčasných" faktorov, čím de facto ospravedlňovala vojenskú agresiu Moskvy.
Kým rokoval o mieri, Putin útočil. Ruský diplomat nechcel budiť Lavrova Čítajte V tom čase čínski komentátori diskutovali o situácii na Ukrajine predovšetkým cez prizmu farebných revolúcií údajne vyvolaných Západom, ktorých sa Čína obáva aj z hľadiska vlastnej "politickej bezpečnosti".
Vo výsledku tak čínske názory reflektovali „autoritársku solidaritu“.
Podobné kontúry čínskeho prístupu sú prítomné aj teraz. Hlavnou témou, na ktorú sa čínske médiá a predstavitelia vo svojich vyhláseniach ešte donedávna zameriavali, bola kritika USA a Západu za zveličovanie hrozby vojny bez dôkazov.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí dokonca obvinilo Washington z "informačného terorizmu". Peking zároveň vyjadroval podporu politickému riešeniu krízy, čo je takisto jeden z evergreenov čínskej diplomatickej rétoriky.
Kritiku Ruska by sme hľadali márne, napríklad faktu, že politické riešenie pochovala práve Moskva. Po ruskom generálnom útoku na Ukrajinu, o ktorom Peking donedávna hovoril ako o účelovej dezinformácii, Čína presedlala a začala spochybňovať definíciu ruských krokov ako „invázie“.
Čína navyše druhým dychom poukazuje na expanzionizmus NATO a zdôrazňuje potrebu zohľadniť "legitímne" bezpečnostné záujmy Ruska.
Z Pekingu sa znova ozýva, že situácia je výsledkom "série komplikovaných faktorov". Samozrejme, Čína neuzná separatistické republiky, rovnako ako neuznala anexiu Krymu alebo nezávislosť Južného Osetska či Abcházka po ruskej agresii v roku 2008.
Vstup Pekingu do európskej bezpečnosti
Čína už vyjadrila svoj postoj pomerne jasne v prelomovom spoločnom vyhlásení zo začiatku februára, keď sa Vladimír Putin stretol s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom na začiatku olympijských hier v Pekingu.
Spoločné vyhlásenie odhalilo bezprecedentnú mieru čínskej podpory ruských strategických záujmov v Európe. Čína sa vôbec prvýkrát výslovne pripojila k Rusku v odpore proti rozširovaniu NATO a vyjadrila podporu úsilia Moskvy získať bezpečnostné záruky v Európe.
Peking sa pritom donedávna angažovaniu v európskych bezpečnostných otázkach vyhýbal. To mu umožnilo prezentovať sa ako konštruktívny a neutrálny aktér, ktorý sa sústredí predovšetkým na ekonomickú spoluprácu, ako to bolo v prípade čínskej prítomnosti v našom regióne prostredníctvom formátu 16+1.
