Udalosť týždňa (a roka)
Ukrajina.
Svet ani nestačil vybŕdnuť z covidu a už je tu ďalšia globálna katastrofa – azda aj väčšia –, čím nepochybne je ruský vpád na Ukrajinu. Ako to s vojnami občas chodí, minimálne v Európe sa končí jedna celá bezpečnostná epocha, či už to počítame od roku 1945, alebo 1989.
Dávne (obohrané) klišé, ktoré rezonovalo po WTC a Lehmanoch – svet už viac nebude, ako býval – oprašuje celý zástup komentátorov. Po trištvrte storočí mieru a stability Rusko vracia do Európy (už takmer zabudnutú) vojnu. Putin prepisuje stavbu európskej bezpečnosti aj nezávisle od toho, kde sa zastaví a koľko z Ukrajiny ukrojí.
Prebudenie do nového bezpečnostného rána je pre Slovensko kruté. Napriek rečiam Putina, že nechce zaberať územie (kto mu verí?), zreálňuje sa výrazne hrozba, že na východe budeme mať „fungl“ nového suseda – Ruskú federáciu. Čo je tragédia – spýtajte sa v Litve, Estónsku, Lotyšsku.
Hegerova vláda by mala požiadať NATO o okamžitú aliančnú posilu na východnú hranicu. A tam základňu. (Nech sa Fico s Blahom od zlosti rozlejú na kolomaž. Inak otázka za milión: Kto je tu vlastizradca?)
Sankcie, ktoré z USA, EÚ i odinakiaľ prídu obratom (štvrtok večer?), celkom názorne ukážu, že Putinovi sa podarila neuveriteľná vec – zjednotenie Západu.
