Autorka je podpredsedníčka strany Dobrá voľba, bývalá predsedníčka Zahraničného výboru NR SR a riaditeľka think-tanku Institute for Central Europe
Aj tým najurputnejším obhajcom Putinovho režimu musí byť od dnešného rána jasné, že Vladimir Putin je nebezpečný agresor, ktorý sa nezastaví pred ničím. Z dnešných tragických udalostí vyplýva niekoľko tvrdých ponaučení, a to aj pre nás. Pre Slovensko i pre Úniu.
Čím dlhší čas uplynul od anexie Krymu, tým intenzívnejšie sa západoeurópski lídri striedali na návštevách u Vladimira Putina a Sergeja Lavrova. Lebo treba vyjednávať, dialóg treba, hovorili. Soft power, hovorili.
A ich ruskí „partneri“? V lepšom prípade ich vypočuli a smiali sa až v súkromí, v horšom s nimi vyzametali podlahu ako s istým nemenovaným šéfom európskej diplomacie. A dnes napriek všetkým diskusiám a dohováraniu vtrhli na zvrchované územie cudzieho štátu pravdepodobne s cieľom podmaniť si ho, respektíve vymeniť jeho súčasnú vládu za svoje bábky.
Soft power je super. Aj dialóg do posledného dychu. No iba vtedy, ak partner požíva rešpekt. Preto je dnes nad slnko jasnejšie, že to, čo potrebujeme, je zjednotená Európska únia s jednotnou, silnou a rešpektovanou zahraničnou politikou a obranou. Aby sa tá soft power mala o čo oprieť.
