Tak moment. Kto dnes hovorí, že Ukrajinu máme nechať tak, že je to síce hrozné, a teda ľudia umierajú, čo je tak nejako vždy vhodné poľutovať, ale že sa nemáme pchať do sporu, ktorý nie je náš, sa hlboko - a už si môžeme povedať rovno, že aj účelovo - mýli.
Na Ukrajine sa neodohráva spor Američanov s Rusmi. Možno tamtým generálom preplo a myslia si, že sú naspäť vo Vietname, ale my ostatní ešte máme v hlave súčasný kalendár a mapu.
Netreba sa viac zaoberať tým, čo Putin povedal. Vieme, že to bola zámienka. Či Ukrajinci majú, alebo nemajú čapicu, dostali by po hlave. Lebo si dovolili vybrať vedenie opakovane v demokratických voľbách a chceli sa kamarátiť s inou partičkou.
Lenin s tým, chudák vypchaný, nemá nič spoločné.

Ešte toto si treba povedať. Odkedy ruské vojská v predvianočnom čase pritiahli k hraniciam Ukrajiny, išlo sa okupovať a išlo sa zvrhávať Zelenského. Zvrhávať, nie vyjednávať o nejakom členstve či nečlenstve.
Kremeľ ešte chvíľu zvyšoval uhlíkovú stopu pendlujúcimi štátnikmi a predstieral diplomaciu. Dnes však vieme, že prejavy lídrov Putinom uznaných republík, jeho Bezpečnostnej rady, aj jeho historické pojednanie o Ukrajine boli hanebné divadlo.
Zdržoval nás, predstieral reakciu na kroky, nejaké kvázidemokratické procesy a vôľu sa dohodnúť, ale najmä nás celý čas klamal.