Autorka je režisérka
Hoj, mor ho! detvo môjho rodu, čo kradmou rukou siahne na tvoju slobodu, a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Čo nás to učili v škole? Prečo nás slovenčinárka týrala Chalupkovým štvorverším? Niektorým ešte teraz tŕpnu zuby pri spomienke na festival trápnosti pri triednych kolách Hviezdoslavovho Kubína.
Čo tým chcel básnik povedať? A napísal to vôbec nám? Naším heslom je predsa vydržať, nech na nás hoci aj orú, ale nech nás hlavne nenútia k hrdinstvu.
Umrieť za vlasť? Ešte to tak. My sme dosiaľ nikdy nedokázali v žiadnej z podobných situácií aplikovať Chalupkovo štvorveršie do praxe.
Keď hľadíme na boj Ukrajincov, je nám jasné, že oni by báseň Mor ho! chápali podstatne lepšie. Prečo sú iní? Azda preto, lebo sa im dialo nezmerateľné utrpenie? Trpeli ako my nikdy, ani za čias kupca Sama, ani za čias trvania Uhorska, ani pod Habsburgovcami, ani počas svetových vojen, to je holý fakt.
Toľko utrpenia, koľko museli prežiť len za posledných sto rokov, by porazilo aj vola. Počnúc prvou svetovou vojnou, keď sa Rusko snažilo zadusiť akékoľvek prejavy ich národného hnutia, keď umierali v oboch armádach, v ruskej aj rakúsko-uhorskej na krvavom haličskom fronte.
