Autor je prekladateľ a publicista
Vo štvrtok som sa zobudil, najedol sa a začal pracovať. V krásnej nevedomosti som strávil azda aj tri hodiny. Potom som si na dve minúty zapol twitter a odvtedy som nič zmysluplné nespravil. Neviem sa sústrediť a to isté mi povedal každý, s kým som sa o tom rozprával. A rozprával som sa o tom s každým, lebo nikto o ničom inom nehovorí.
Vo štvrtok poobede som išiel do fitka. Svojho trénera mám fakt rád, lenže ja si pamätám aspoň vojnu v Juhoslávii a ten pocit, keď v telke vidíte, ako ostreľujú nádherné Sarajevo. On si nič podobné nepamätá a vojna je preňho len niečo abstraktné, čo sa deje na iných kontinentoch.
Politika ho nezaujíma; jednoducho ju nesleduje tak, ako ja nesledujem množstvo vecí. Len deň predtým sa ma opýtal, o čo na tej Ukrajine vlastne ide, teraz je v šoku. Čo sa to deje, pýta sa ma. Videl som videá, hovorí. Veď tam sa strieľa a umierajú ľudia.
Hovorím mu, že takto vyzerá vojna. Keď je vojna, presne toto sa deje; to len my žijeme v tej krásnej Európe a v tom nádhernom dejinnom okienku, keď to nemusíme a nepotrebujeme vedieť. Takto to však vyzerá.
