Od čias Mníchova sme vedeli, že šírenie nenávisti, odmietanie deľby moci, propaganda bez slobody tlače, hľadanie nepriateľov a spochybňovanie hraníc vedú k vojne. Sem vedie aj naivná prestava (omyl Chamberlaina), že tieto tendencie sa dajú s ústupkami voči autokratom zmierňovať.
Prečo sme si mysleli, že v prípade Vladimira Putina to nakoniec takto nedopadne?
Dostávame bolestivé lekcie. Odpoveď, že Putin sa zbláznil, nebude pre históriu dostatočná. Keďže nevieme, ako ďaleko prezident Ruska zájde, zápisky pre históriu zatiaľ odložme.
Čo si už teraz vieme povedať, je, že každé ohýbanie demokracie, populizmus a koncentrácia moci nesú v sebe obrovské riziká politickej svojvôle. Práve krajiny, ktoré stavili na takzvanú iliberálnu demokraciu, videli v Putinovi alternatívu.
