Toto je ten rozdiel medzi nami a Smerom, dušoval sa Peter Kmec, ktorý má u Pellegriniho na starosti zahraničie.
Áno, jasné pomenovanie agresora bez vykrúcania treba oceniť. Hlas sa oddelil od tých, ktorí budú ešte chvíľu riediť vinu Kremľa a pripomínať Irak a bombardovanie Belehradu, akoby to nejako zľahčovalo fakt, že Rusko napadlo Ukrajinu. Akoby to malo dokázať, že keď mohli tamtí, môžu aj títo.
S touto pozíciou Kmec skoncoval. Už žiadny lacný antiamerikanizmus, ktorý osedlávali spolu so Smerom, keď robili z obrannej dohody s USA priam zradu národa a stratu suverenity.
Hlas tiež predoslal súhlas s príchodom vojakov NATO na Slovensko, čo by ani nemalo byť prekvapivé. Sme členmi aliancie a tá má robiť presne toto, niet o čom debatovať.
Tu sa vyčlenil, naopak, Fico, keď brblal proti nemeckým vojakom a americkej výzbroji, lebo dosiaľ zo Smeru nešlo, že by chceli vystúpiť z NATO. Teraz už vieme, že s takou pozíciou u nich rátať môžeme, čo ich ďalej radí ku Kotlebovi a k Uhríkovi.
Dalo by sa povedať, že kým Fico dokonal cestu z jadra na okraj (a na dno), u Pellegriniho sa snažia usadiť v európskom sociálnodemokratickom mainstreame. Ktorý sa za ostatné týždne a dni razantne mení, preto nejaké piruety doprajme aj Hlasu.
