Autorka je lekárka a spisovateľka, žije v Michalovciach
Vo štvrtok ráno ma zobudí zlý sen. Potom zistím, že som sa do zlého sna vlastne zobudila. Do toho skutočne mátožného.
Píšem ukrajinským kolegom. Sledujem správy z Ukrajiny a neskôr počúvam Dmitrija Muratova. Len v decembri si prevzal Nobelovu cenu za mier a teraz jeho krajina napadla suseda.
Cítim s ním bezmocnosť a hanbu a zároveň sa vidím v strachu ukrajinských matiek v metre.
Treba sa však vzchopiť, horšie je ešte len pred nami.
Po dvoch rokoch pandémie už vieme, že zhora nič praktické nepríde včas. No cez hranice prídu onkologickí pacienti aj hemofilici, aj tehotné. Aj TBC, aj covid a iné infekčné choroby. A všetci nás budú potrebovať, treba si posúvať praktické informácie, pripraviť sa.
Samosprávy v pohraničí si tiež zažívajú svoje déjà vu; asi ako pri plošnom testovaní. Ešte v piatok vládne chaos. A nikto nevie, čo bude ďalej.
