Dobre, dobre, nemusíte ma postrkovať politickými výzvami, viem, čo mám robiť. Asi v takom tóne sa nesie reakcia generálneho prokurátora na žiadosť poslancov zrušiť zmluvu o spolupráci s ruskou prokuratúrou.
Isto, napadnutím Ukrajiny sa zmenil aj postup Maroša Žilinku. Odvtedy nám ukazuje, že on nič, on ochranca práva. A že keď ide do tuhého, a to teda ide, vie, kde má stáť.
To je všetko pekné a od šéfa prokuratúry demokratickej krajiny členského štátu by sme iné ani nečakali.

Keby totiž na dohode trval, mohli by sme Žilinku aj naďalej podozrievať zo spolupráce s Putinovým režimom. Lenže on sa podpisom samotnej dohody nepomýlil, on hrubo nedával pozor.
Inak si nevieme vysvetliť, že potreboval napadnutie Ukrajiny ako dôkaz, že Putinov režim je opakom právneho štátu a navyše je nepriateľsky naladený k západným krajinám, kam sa stále počíta aj Slovensko, nech si ankety tvrdia, čo chcú.