Autor pracuje v IT, žije vo Švajčiarsku
"V tomto osudovom okamihu dejín moderného sveta vyhlasujú vlády Spojeného kráľovstva a Francúzskej republiky nerozlučnú úniu a nezvratnú odhodlanosť na spoločnú obranu spravodlivosti a slobody... Obidve vlády vyhlasujú, že Francúzsko a Veľká Británia už nebudú dva národy, ale jediná Franko-britská únia... Každý občan Francúzska získava okamžite občianstvo Veľkej Británie; každý Brit sa stáva občanom Francúzska... Únia vynaloží všetky svoje sily na boj s nepriateľom, bez ohľadu na to, kde prebieha boj. A takto zvíťazíme."
Keď 16. júna 1940 nadiktovali túto správu cez telefón, na francúzskej strane bolo chvíľu ticho.
"Odsúhlasil ten text Churchill?"
Churchill zdvihol slúchadlo: "Čakajte! De Gaulle práve odchádza. Donesie vám ten text... A teraz sa musíme rýchlo stretnúť. Zajtra ráno v Concarneau."

Churchill to s de Gaullom vtedy nestihli. Francúzsko, či vlastne to, čo z neho ešte zostalo, 22. júna podpísalo prímerie s Treťou ríšou.
Zaujímavé však je, že ani jeden z aktérov vôbec nebol presvedčený Európan.