S maličkou rezervou pre prekvapenie sa dá predoslať, že druhé kolo rusko-ukrajinských rozhovorov, ktoré sa začalo včera, nebude o nič rezultatívnejšie než prvé.
Hoci ruská delegácia zdanlivo zľavila z ultimát – už vraj nežiadajú uznanie (vyhlásenie) samotných Ukrajincov, že Krym patrí Rusku –, z verejne dostupných stanovísk oboch strán sa nedá vyčítať bod, kde by sa mohli pretnúť.
Nevidno ho, ešte i keď Ukrajinci principiálne netrvajú na tom, že meritórny dialóg budú viesť až po tom, keď sa Rusi vrátia na vlastnú stranu hranice. Putin nepristúpi ani na prímerie v terajších pozíciách, ak nedosiahne nejaké ústupky, keďže doterajší priebeh vojny je preňho a pre jeho generálov ak nie rovno blamážou, tak veľkým neúspechom.
V ústupky dúfa preto, lebo Zelenskyj je pod obrovským tlakom civilných obetí, ktorých počty sa (po stovkách) zvyšujú každým dňom vojny.
Na strane druhej, ak sa schádzajú, azda v tom vidia zmysel. Pre Putina však zmyslom môže byť odpútavací manéver, aby do sveta i domov letelo posolstvo, že sa chce dohodnúť a nechce vojnu.
