Autor je pedagóg a teológ, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba hovorí o nevyhnutnosti deputinizácie a demilitarizácie Ruska.
Dmytro Ivanovič Kuleba veľmi presne rámcuje pokus Vladimira Putina zdôvodniť v očiach vlastnej aj svetovej verejnosti svoju križiacku výpravu na Ukrajinu. Klame už pár rokov o tzv. fašizme na Ukrajine, ktorý vyvražďuje Rusov na Kryme, v Donbase či inde. Preto hovorí o potrebe „denacifikácie a demilitarizácie“ Ukrajiny.
Timothy Snyder v tejto súvislosti hovorí o tzv. veľkej lži, akou musí populista, ktorý klame, zdôvodniť všetky svoje ďalšie malé klamstvá a amorálne konanie.
Prvou verejne opísanou identifikovanou veľkou lžou bolo vyhlásenie Donalda Trumpa, že voľby vyhral on, a nie jeho konkurent. Preto bolo možné zdôvodniť útok na Kapitol. Všetko ostatné stálo na tejto jedinej „veľkej lži“. Pokračovanie poznáme: násilie, obete na životoch a pokračujúca nenávisť.
My k tomu môžeme pridať rozvinutie tohto významu, ktoré nám ponúka slovenská realita.
Naša národná veľká lož
Niekoľko veľkých lží sa podarilo udomácniť propagande, ktorá roky zavádzala verejnosť rečami o nebezpečných židovských krčmároch, o blahobyte za komunizmu, za Tisovho režimu, o nebezpečných homosexuáloch či liberálnej hrozbe prichádzajúcej z Bruselu a zo zlého Západu.
Veľká lož o bratskej pomoci a záchrane Československa pred hrozbou demokratickej Pražskej jari sa stále teší veľkej popularite. Robert Fico ju spolu so svojou organizovanou skupinou naďalej efektívne šíri vo významnej časti verejnosti. Až kriticky veľkej časti verejnosti.
Práve preto sa normalizácia na Slovensku nikdy neskončila adresným vyvodením zodpovednosti. Osobnej, politickej ani trestnoprávnej.
Na Slovensku sa v dôsledku nedôslednej implementácie tzv. lustračného zákona studená vojna stále neskončila. Porazených nepostavili pred súd ani symbolicky. Len historici majú na toto obdobie rôzne názory.
Podobne je to s tisovským režimom, kde zodpovední tiež nechávajú veci na „historikov“. Mnohí z nich sú noví mladí historici „nezaťažení minulosťou“. A príbeh Jozefa Tisa je už len vecou názoru.
