Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Rusko sa zatvára ako krčma, kde došlo pivo. Rýchlo a nepriedušne. Rusi sa ocitajú v rovnakej izolácii ako za sovietskej éry. V izolácii som aj ja.
Vypína sa jeden kanál za druhým a moji ruskí priatelia prepadajú panike. Mieša sa v nich strach z odpojenia od zvyšku sveta so strachom, že pôjdu do väzenia pre kontakt s nepriateľom. Tým nepriateľom som ja.
Potrebujeme pomoc, volajú zúfalí ruskí novinári
"Prosím ťa, píš mi už len cez Signal!" Povedal mi cez víkend Saša, novinár pracujúci pre umiernené médiá, ktoré sa venujú skôr spoločenskému životu ako vojne na Ukrajine.
"Asi budem čoskoro potrebovať vašu pomoc, teraz mi už, prosím, nepíšte a nevolajte, ozvem sa sám," napísal mi človek, s ktorým som nedávno robila rozhovor a (právom) som ho mala v kolónke "proputinovský, ale vzdelaný a rozumný". Teraz tento obhajca režimu píše: "Veď vidíte, čo sa u nás deje."
Vidím aj nevidím. Okno do Ruska je takmer zavreté a čoskoro budeme loviť správy zo zdrojov nie celkom vierohodných, neoficiálnych, neoveriteľných.
