Autor je analytikom bezpečnostného think-thanku Globsec
Počas nedávnej tlačovej konferencie bol britský premiér Boris Johnson konfrontovaný s prosbou na zriadenie bezletových zón. Tento návrh rýchlo analyzovali a postupne zamietli komentátori, médiá i rôzni vysokí predstavitelia.
Dá sa však predložiť návrh, ktorý by umožnil intenzívnejšie sa angažovať proti rastúcej agresii ruských ozbrojených síl na Ukrajine bez toho, aby vyvolal tretiu svetovú vojnu.
Bezletová zóna nad Ukrajinou by bola blamážou NATO, vysvetľujú traja generáli Čítajte Aby sme sa vyhli Srebrenici
Čerpajúc z nedávnych príkladov úspešne zriadených bezletových zón v Iraku (1991 – 2003), Bosne (1993 – 1995) a Líbyi (2011), vieme, že takéto opatrenie predstavuje niekoľko problémov. Dajú sa zhrnúť ako vymáhateľnosť, efektivita a legalita.
Bezletové zóny, podobne ako pozemné bezpečné zóny, nie je možné len tak vyhlásiť, musia byť aj vymáhateľné – hrozivým príkladom je Srebrenica.
Potencionálne to znamená, že by lietadlá NATO museli zostreliť ruské vojenské lietadlá, čo so sebou, samozrejme, prináša nechcene vysoké riziko eskalácie. V praxi to tiež znamená, že sa budú bombardovať pozemné elementy protivzdušnej obrany.
Aby bolo možné zabezpečiť bezletovú zónu, musí byť tiež zaručená bezpečnosť hliadkujúcich lietadiel.
