Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková si navzdory dvojročnej letargii pri téme rodinného práva našla čas a ponúka novelu zákona, ktorá by mala riešiť veľké ľudské tragédie. Na Slovensku sa bez väčšej pozornosti celé roky potulujú po súdoch prípady, kde spravodlivosť aktívne participovala na rozbombardovaní vzťahov a ničení životov.
Novelizácia na prvý pohľad vyzerá ako dôvod na potlesk, no v istom zmysle je uchopením problematiky od konca.

Dobré nápady sú: jeden poručenský sudca na všetky konania (stávalo sa aj, že rozvod predbehol úpravu práv a povinnosti do rozvodu, áno, zvonka je to smiešne) a spoločná osobná starostlivosť (zdá sa, že podľa českého modelu a v praxi to znamená, že rodičom, ktorí sa vedia dohodnúť, sa do ničoho netreba pliesť).
A potom je tam niekoľko bodov, ktoré sa týkajú tzv. výkonu rozhodnutia, ale prakticky nič, čo by výkonu predchádzalo.
O túto vec, ktorá je de facto exekúciou dieťaťa, teda násilným vymáhaním rozsudku, sa verejnosť zaujíma možno raz za desať rokov, keď vypukne nejaký škandál.