Chce ich vytrhať zo zeme ako burinu. Rozhádzať ich kade-tade, aby vyschli. Tak, ako to urobil Hitler so Židmi.
Svoju vražednú vojnu zabalil do príbehu o tom, že Nemcov ohrozujú tí, čo ani nemajú právo existovať. Že uchopuje historickú chvíľu, aby národu navrátil veľkosť, na ktorú má historické právo. Právo krvi.
Odvtedy sme si celé tie roky mysleli, že nás podobné reči vydesia k smrti. Že sa už nikdy nemôže stať, aby jeden národ popieral druhému národu právo na existenciu. Ani jednotlivec, ani vodca.
Mysleli sme si, že podobné tendencie včas spoznáme, že nás historická skúsenosť ochráni. Lebo sme si predsa povedali, že už sa to nikdy nestane. Podpísali sme medzinárodné zmluvy, roky sme si budovali inštitúcie. Budovali sme demokraciu.
Putinova cesta
Nevdojak ju začali ohýbať tí, čo verili len na silu a moc. Naučili sa využiť slabosti a hnev. Živili vo voličoch širokú škálu fóbií. Brali si moc za sľúbenú ochranu pred migrantmi, homosexuálmi, cudzincami, mimovládkami, liberálmi, pred Západom. A pred Sorosom.
