Ronald Blaško je výkonný riaditeľ organizácie AmCham Slovensko, Soňa Muzikárová je hlavná ekonómka Globsecu
Mauro Pini a Craig Ramsay. Po čerstvo ukončenej pekinskej olympiáde azda neexistuje slovenská rodina, v ktorej by tieto zahraničné mená nerezonovali.
Nesporným faktom je, že športové tímy SR v Pekingu dosiahli nebývalé úspechy pod vedením Švajčiara a Kanaďana a nie pod taktovkou slovenského vedenia. Podstatný je výsledok.
Mosty nestavajú influenceri
Zaručene pozitívny výsledok očakávame, bez ohľadu na národnosť, vek, pohlavie, či sexuálnu orientáciu aj od pilotov, ktorí nás bezpečne dopravia do cieľovej destinácie. Podobne sa zveriť do rúk musíme statikom či inžinierom, ktorí zodpovedajú za bezpečnosť našej cestnej infraštruktúry.
Spoločným menovateľom a rozhodujúcim faktorom je pre nás ich expertíza, kvalifikovanosť a tisíce odpracovaných hodín, pretože iba pomätenec by zveril riadenie veľkého dopravného lietadla alebo projekt výstavby nového mosta cez Dunaj vplyvnej influencerke či politikovi s najväčším počtom sympatizantov na sociálnych sieťach.
Podobne zmýšľali aj Igor Vlha a Miro Šatan, keď šli pri najvyššej ambícii po najlepších odborníkoch, akých si mohli dovoliť najať.
Ich výsledky by mohli primäť aj našincov – nezriedka samozvaných expertov na celú plejádu verejných domén od očkovania, politiku doma i vo svete, zdravotníctvo, školstvo až po národné športy – zamyslieť sa nad širším významom tejto stratégie, založenej na zásluhách.
A to najmä pre veci verejné.
Služba spoločnosti ako obeta
Nadpriemerné finančné ocenenie a spoločenský prínos v našich končinách nejdú ruka v ruke, ale tradične na úkor jeden druhého. Človek si jednoducho „musí vybrať“, či chce slúžiť svojej krajine, alebo byť dobre finančne ohodnotený.
