Autor je spisovateľ a komentátor
Už vlastne nikoho neprekvapuje, že u nás štát nezvláda ani svoje elementárne funkcie. Utečenecká kríza je rovnako mimo chápania a intelektuálnych možností politickej reprezentácie ako manažment pandémie.
Čo neurobia neziskovky, dobrovoľníci a samosprávy, to nie je. Štát sa tvári, že bez neho by nefungovali ani dobrovoľníci, lebo ich vraj koordinuje, ale ťažko sa ubrániť dojmu, že kamkoľvek predsa len vstúpi, tam iba znásobí chaos.
Arogantné vyhlásenia typu „komu sa nepáči, nech teda nepomáha“, nahradila formálna sebareflexia a priznanie chýb, no podľa dobrovoľníkov v teréne reálnu nápravu nevidno. No dobre teda, sme hlboko vo vážnej kríze, namiesto vinníkov hľadajme radšej riešenia, to tie nás posunú ďalej.
Je úžasné, ako sa zasa raz zmobilizovala občianska spoločnosť. Zdá sa, že my tu dokážeme byť dobrí, len keď je už naozaj veľmi zle. Zjavne to však dokážeme, ostatné nateraz môžeme veľkoryso ponechať bokom.
Poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí utekajú zo svojich zničených domovov, aby si zachránili holý život, je v tejto fáze to najdôležitejšie. No je to len prvý krok, ktorý ani zďaleka nebude stačiť.
