Autor je bývalý poslanec NR SR, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Hitler, Mníchov, Kosovo, Irak. Pojmy, ktoré sa najčastejšie opakujú pri diskusii o ruskej invázii na Ukrajine.
Na pochopenie psychológie súčasného konfliktu sa však potrebujeme vrátiť skôr do obdobia po druhej svetovej vojne, keď sa končili koloniálne impériá. Lepšie pochopíme, prečo táto strašná vojna vznikla a čo ju môže naozaj ukončiť.
Sovietsky zväz bol vyvrcholením ruského imperializmu, ktorý trval stáročia. Kým Španieli s Portugalcami dobývali Ameriku, Francúzi a Holanďania trpezlivo zaberali veľké kusy zeme po celej planéte a Briti zakladali impérium, nad ktorým nezapadalo slnko, ani Rusi nečakali so založenými rukami.
Obsadili postupne Pobaltie, Ukrajinu, Kaukaz a Strednú Áziu a vytvorili ríšu porovnateľnej veľkosti.
Koloniálne impériá si často predstavujeme ako zámorské dŕžavy, kde žili tradičným spôsobom života domorodci. Vládla im hŕstka úradníkov, vojakov a biznismenov z ekonomicky vyspelejšieho a vojensky úspešného imperiálneho centra.
Skutočnosť bola oveľa zložitejšia a keď sa pozrieme napríklad na francúzsky imperializmus, ľahšie pochopíme ten ruský.
Špeciálna operácia v Alžírsku
Francúzi oficiálne presadzovali hodnoty rovnosti všetkých ľudí bez ohľadu na farbu pleti. Napríklad Léopold Sédar Senghor, prvý prezident nezávislého Senegalu, bol postupne profesorom na parížskej univerzite, poslancom francúzskeho parlamentu za Senegal a dokonca členom Académie française – jednoducho plne akceptovaný člen najvyššej kultúrnej a spoločenskej elity.
V ďalšej kolónii, Alžírsku, žilo okrem pôvodného obyvateľstva viac ako milión potomkov francúzskych usadlíkov. Od pevniny boli síce formálne oddelení Stredozemným morom, ale mentálne boli súčasťou Francúzska presne tak, ako sú pre mnohých Rusov dodnes ruskými Kazachstan či Ukrajina.
Práve preto dokázali Francúzi viesť brutálnu vojnu, keď jadro ich impéria ohrozili požiadavky na nezávislosť. Úplne inak sa totiž bojuje o niečo vzdialené či nepodstatné a úplne inak každý bráni súčasť svojej „domoviny“.
