Autorka je riaditeľkou Ústavu verejnej politiky FSEV UK v Bratislave
Sestra bazilianka nalieva čaj do papierových pohárov a nesie ich prichádzajúcej rodine – matke, dvom deťom a dedkovi, ktorý v deke nesie kocúra. Potom sa rýchlo vráti na stanovište a hľadá hračky pre deti.
Potom sa mníška venuje deťom a vojak berie tašky.
Toto je bežný obraz, ktorý sa naskytol každému, kto počas posledných týždňov strávil pár hodín vo Vyšnom Nemeckom. Obraz, ktorý núti uvažovať o hodnote dobrovoľníckej práce, o záujme a kapacite na pomoc ľuďom v núdzi.
O mieste neziskových organizácií a dobrovoľníkov pri riešení verejných otázok, na ktorých význam v poslednom mesiaci v podstate každý deň poukazuje ukrajinská kríza, avšak ktorých účinné pôsobenie stojí na viacerých predpokladoch.
Ak by dobrovoľníci z hraníc odišli, ľudia na úteku ostanú bez pomoci Čítajte Prišli hneď a začali
Prvým je sloboda. Práve sloboda pohybu a aktivít umožnila, aby sa ľudia a organizácie, ktorých dušou pohla ukrajinská situácia a utečenci, dokázali zmobilizovať a pomáhať. Z večera do rána presunuli svoje aktivity priamo na hranice alebo začali organizovať pomoc z miesta, kde bývajú.
Na hraničných priechodoch tak vyrástli stánky s občerstvením a šatstvom, hygienickými potrebami. Neboli (a ešte stále nie sú) lahodné aj pre oko, ale na to nebol čas a kapacity.
