Autor je komentátorom českého spravodajského webu Seznam Zprávy
Nikdy som nebol obdivovateľom Jaromíra Nohavicu. No viem, že oddaných fanúšikov má naozaj veľa a že sa pre mnohých ľudí už kedysi dávno stal dôležitou súčasťou ich životov.
Keď sa pred pätnástimi rokmi definitívne preukázalo, že sa zďaleka najpopulárnejší český pesničkár ešte v 80. rokoch zaplietol s komunistickou Štátnou bezpečnosťou, príliš som to neriešil – aj preto, že si stále nie som istý, ako by som v tej temnej ére dokázal obstáť ja sám.
Len mi predsa bolo trochu čudné, prečo si tento bard nechal v roku 2018 pripnúť na sako Puškinov rad od Vladimira Putina – štyri roky po tom, ako Rusko ukradlo Ukrajine Krym.
Ani vtedy ma to však veľmi nerozrušilo – to je jednoducho Nohavica, hovoril som si. Rovnako, ako keď sa veľký básnik začal venovať rasistickým veršovačkám. Alebo keď sa ochotne fotil s vodcom miestnej vlastenecko-proruskej scény Tomiom Okamurom.
