Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Pár kilometrov od slovenských detí žijú tie, ktoré už takmer mesiac prestávajú rozlišovať miesta, kde sa môžu cítiť bezpečne, od tých, kde ich môže zastihnúť bolesť alebo smrť. Takisto ako dospelých.
O deťoch, tých malých ľuďoch, čo sa tmolia okolo nás, zvykneme hovoriť tak trochu v ružovom. Aj teraz, keď vieme, dokonca vidíme, čo sa tým ukrajinským deje, by sme radšej potlačili dopredu informácie o (našej) pomoci, nie o (ich) utrpení.
Deti sa do vojny jednoducho pripletú. Už len preto, že sú tam, kde sú ich rodičia. A termobarické ani kazetové zbrane (aj vy ste si všimli, koľko nových pojmov zrazu ovládame?) nemajú v sebe zabudované programy, ktoré ich účinky zmierňujú pre ľudí pod 140 centimetrov.
Stačí si urobiť test Hitlerom
Z Dohovoru o právach dieťaťa (mimochodom Ruská federácia stále svieti v zozname krajín, ktoré sú pod ním podpísané) aj z ďalších dohovorov, opčných protokolov a áno, aj miestnych zákonov, ktoré krok za krokom rámcujú, ako chrániť deti pred nepohodou, zo všetkých tých veľkých slov tvárou v tvár realite ostávajú len franforce.
