Autorka je koordinátorkou Slovenskej klimatickej iniciatívy
Vysoké ceny energií zasiahli najviac bežných spotrebiteľov a podniky. Ruská invázia na Ukrajine situáciu ešte viac komplikuje.
Okrem vysokých cien musíme riešiť aj geopolitické súvislosti. Všetky krajiny závislé od dovozu energetických surovín z Ruska teraz uvažujú, aké majú alternatívy, a prehodnocujú svoje energetické stratégie. Slovensko nie je výnimkou. Aké máme možnosti?
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) po invázii na Ukrajinu zverejnila desaťbodový plán, ako v Európskej únii výrazne znížiť spotrebu plynu, prípadne ho úplne nahradiť.
Agentúra pripúšťa možnosť poklesu dovozu ruského plynu do Únie o viac ako 50 až 80 miliárd kubických metrov počas jedného roka.
V roku 2021 sa pritom z Ruska do EÚ doviezlo 155 miliárd kubických metrov plynu (čo tvorí približne 45 percent z celkového dovozu plynu a takmer 40 percent celkovej spotreby plynu v EÚ).
Plán obmedzenia dovozu ruského plynu v rámci Únie o tretinu, či dokonca o polovicu navrhuje okrem iného: urýchliť zlepšenie energetickej účinnosti v budovách a priemysle, zavádzanie nových veterných a solárnych projektov a výmenu plynových kotlov za tepelné čerpadlá.
Nezabúda sa teda na to, že prvým krokom energetickej transformácie je zníženie nárokov na energie a prechod na udržateľné zdroje.
Závislosť od ruského plynu sa v rámci EÚ líši aj v závislosti od geografickej polohy a režimu zásobovania. Vieme, že Slovensko je od ruského plynu závislé na 85 percent.
