Autor je historik, momentálne študuje medzinárodné vzťahy na holandskej univerzite v meste Groningen
"Myslím si, že ide o stáročia trvajúci ruský problém. Rusko presne nevie, kde sa začína a kde sa končí." Václav Havel nemohol presnejšie vyjadriť podstatu "ruskej otázky", ktorá vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu.
V nasledujúcich rokoch sa bude veľa diskutovať o tom, či agresia proti Ukrajine bola predovšetkým dôsledkom vnútornej povahy Putinovho režimu, alebo či začatie vojny bolo skôr reakciou na meniace sa vonkajšie geopolitické prostredie vrátane možného členstva Kyjeva v NATO.
Jedno je však už teraz jasné: kľúčovým prvkom konfliktu je boj o samotnú povahu ruskej a ukrajinskej národnej identity. Cieľom Putinovej intervencie je premeniť Ukrajinu, ktorá sa čoraz viac vzďaľuje od ruského civilizačno-kultúrneho priestoru, na akési Bielorusko 2.0, v ktorom nie je priestor pre národnú autonómiu a štátnosť Ukrajincov nezávislú od ruských záujmov.
Všetky podobné pokusy sú však od ich počiatku odsúdené na neúspech. Nebude to inak ani v prípade, ak ruská vojenská sila vďaka svojej prevahe dosiahne dočasné víťazstvo.
Dnes je oddelenie Ukrajincov vrátane tých rusky hovoriacich od Rusov hotovou záležitosťou a paradoxne práve Putinova agresia prispela k upevneniu tohto procesu.
Ako Rusi riešili, kým sú
Pre ruské elity znamenal rozpad Sovietskeho zväzu nielen stratu imperiálneho postavenia, ale aj presídlenie desiatok miliónov jazykovo alebo etnicky ruských ľudí mimo hraníc štátu.
Rozpad sovietskej nadnárodnej vízie spoločnosti viedol ruské vedenie aj k prehodnoteniu vzťahu k identite. V súlade s tým sa v 90. rokoch 20. storočia sformulovalo niekoľko protichodných odpovedí na otázku "kto sú Rusi".
