Aby sme si rozumeli, o čo tu ide: dnes môžeme s istotou povedať, že Rusko nie je súčasťou Európy. O opätovnom prehodnotení sa budeme môcť rozprávať, keď sa skončí vojna, Rusko sa pokorne ospravedlní, niečo zaplatí, niečo na sebe zmení a veľmi silno sľúbi, že už sa to naozaj nikdy nebude opakovať.
Čo sa, samozrejme, nikdy nestane, no a v tom prípade je to síce nemilé, ale Rusko nie je a ani nebude súčasťou Európy, teda civilizovanej spoločnosti, nie v podobe, v ktorej táto spoločnosť v roku 2022 funguje.
Tu by síce mohla nasledovať povinná veta o tom, že to nie je nič osobné proti Dostojevskému, baletu a Spartaku Moskva (hokejovému ani futbalovému), ale načo? Je predsa úplne jasné, že s Dostojevským to nemá vôbec nič – ani pri tretej ríši pre istotu povinne nehovoríme, že Goethe bol celkom fajn.
Všetci presne vieme, o čom je reč, a akékoľvek kecy o kultúre sú len odvádzaním pozornosti.
Presne tam patríte
Sú to vlastne len také trápne rečnícke figúry. Akože – na Ukrajine používajú vákuové bomby a zbombardovali úkryt s deťmi, ale vás trápi, či náhodou nebolo ublížené Čajkovského pamiatke? To naozaj? No tak to ste sa v tom pekne stratili.
Nech sa páči, choďte si podať ruku s ruskou ambasádou, ktorá je síce ruská, ale namiesto ambasády je tam detašované pracovisko FSB. Aj ich totiž zo všetkých zločinov, ktoré sa momentálne dejú, najviac trápi to, že niekto polial žltou a modrou Malý Slavín.
