SME
Pondelok, 4. júl, 2022 | Meniny má Prokop

Politikov ako de Gaulle dnes už radšej neoživujme

Francúzsko nie je najlepším príkladom úspešného vyrovnávania sa s minulosťou.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Autor pôsobí v Ústave orientalistiky SAV, robí aj popularizačný kanál Afrika so Silvestrom

Dobrodružstvo filozofovania o dejinách nedávno zlákalo aj ekonóma a bývalého poslanca NR SR Miroslava Beblavého. V komentári uverejnenom v tomto denníku sa v kontexte súčasnej ruskej agresie na Ukrajine zamýšľal nad francúzskym imperializmom v Afrike.

Dospel pri tom k záveru, v ktorom poprial Rusom nájsť svojho de Gaulla, ktorý by ich, podobne ako kedysi Francúzov, vyviedol z „pasce imperializmu“.

Súvisiaci článok Ukrajina platí strašnú cenu za rozpad ruského impéria Čítajte 

Porovnávať ruský imperializmus s tým západným je dnes určite veľmi lákavé a aktuálne. No aj tu platí, že žiadny človek nemôže byť odborník na všetko. Úvahy pána Beblavého o západnom či francúzskom imperializme v súvislosti s Afrikou sú totiž do veľkej miery mylné a nepravdivé.

Nechtiac sa tak sám ocitá v pasci mýtov, často zdedených ešte z čias kolonializmu, ktoré dodnes v rôznych formách pretrvávajú najmä v konzervatívnych kruhoch francúzskej, ale aj európskej spoločnosti.

Považujem preto za dôležité na niektoré omyly a nejasnosti v jeho komentári upozorniť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Senghor ako výnimka, nie pravidlo

Jeden z mýtov, do ktorého sa pán Beblavý hneď na začiatku zamotáva, je poukazovanie na údajnú francúzsku výnimočnosť pri šírení „hodnôt bez ohľadu farby pleti“.

Ako príklad uvádza prvého senegalského prezidenta Léopolda Sédar Senghora, pôvodom z koloniálneho Senegalu, ktorý učil na parížskej Sorbonne, bol poslancom francúzskeho parlamentu za Senegal a podľa autora bol aj „členom Académie française - jednoducho plne akceptovaný člen najvyššej kultúrnej a spoločenskej elity“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tu je však dôležité upozorniť, že v prípade kariéry pána Senghora išlo viac o výnimku ako o pravidlo. Podobné vzdelané elity z Afriky mali slúžiť predovšetkým koloniálnym záujmom a súčasne boli nálepkou, ktorá mala oficiálne prezentovať pred svetovou verejnosťou úspechy republikánskych hodnôt imperiálneho Francúzska.

Výnimočná kariéra pána Senghora nič nemenila na tom, že charakter francúzskej koloniálnej vlády v Afrike ostával pre absolútnu väčšinu tamojšieho obyvateľstva represívny, diskriminačný a založený na rasovej hierarchii.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Tkačenko

Tentoraz urobili všetko správne.


10 h
Húfnica Zuzana 2.

Materiál hladko prešiel vládou.


11 h

Karikatúra denníka SME (Vico).


11 h
Matúš Krčmárik.

Kľúčovou udalosťou bude summit v Prahe.


11 h
SkryťZatvoriť reklamu