Autor je analytikom INESS
V slovenskom školstve sa práve vo veľkom prepisujú štátne vzdelávacie programy. To sú tie hrubé dokumenty, ktoré podrobne predpisujú, ako majú vyzerať rôzne aspekty vzdelávania. Napríklad ciele vzdelávania, kľúčové kompetencie, povinné predmety, vzdelávacie oblasti a obsahové a výkonové štandardy.
Verím, že ľudia, ktorí na zmenách v Štátnom pedagogickom ústave pracujú, to myslia dobre a idú dušu vypľuť, aby všetko stihli včas a najlepšie, ako vedia. Obávam sa však, že napriek veľkej snahe to dopadne ako vždy.
Nie preto, že by sa odborníci málo snažili, alebo boli nekvalifikovaní, ale z princípu, že chcú navrhnúť jednu veľkosť, farbu a štýl obuvi pre skoro pol milióna detí s rôznymi nohami, záľubami a vkusom.
Problém odsunutý o dva roky
Najväčšou zmenou, ktorú prezentujú autori nového štátneho kurikula, je, že už nebude nadefinované, čo má žiak vedieť na konci každého ročníka, ale na konci každého trojročného cyklu. To má dať viac flexibility učiteľom, aby prispôsobovali učivo žiakom a úrovni, na ktorej sa nachádzajú.
Tu sa však natíska otázka, či to aj reálne niečo zmení. Učitelia totiž nie sú mechom buchnutí. Budú vedieť, že aj keď im štát už nediktuje, čo má dieťa vedieť na konci prvého ročníka, ak majú stihnúť všetko do konca 3. ročníka, musia v prvom ročníku zvládnuť približne tretinu.
Áno, niektorým deťom so slabším rozbehom to môže pomôcť, ale ak pôjdu výrazne pomalšie, na konci cyklu majú takisto problém.
Problém by nemali len v prípade, že by učitelia získali skutočnú flexibilitu v podobe možnosti vypustiť niečo zo štátneho kurikula – napríklad v prípade detí, ktoré nezvládajú ani základy, lebo pochádzajú z chudobného prostredia.
Tu však odborníčka zo Štátneho pedagogického ústavu odpovedá rázne nie. Podľa jej slov aj v novom systéme „každý učiteľ musí dodržať štátom predpísané ciele a obsah vzdelávania“.
Zotrvávanie v 19. storočí
V niektorých oblastiach ide štátne kurikulum dokonca opačným smerom. Pridáva niektoré plošné povinnosti. Napríklad hodnotenie sa snaží „objektivizovať“ – čítaj centralizovať.
Ku štátnemu kurikulu dostanú učitelia aj tzv. sprievodcu hodnotením a evaluáciou, kde „pre každý cieľ, v každom cykle vzdelávania bude rozpracované, ako výkon žiaka hodnotiť“. Takže hoci je prepisovanie štátneho kurikula súčasťou tzv. „reformného skoku do 21. storočia“, niektoré veci ostávajú v 19. storočí – jeden obsah vzdelávania, jeden cieľ, jedno hodnotenie, jedno ministerstvo. Pre skoro pol milióna detí.