Mohlo by sto ľudí stokrát volať po Žilinkovom odchode, pán generálny prokurátor sa javí ešte oveľa odolnejší ako blahej pamäti minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý si užil masovo šírený čierny štvorec s textom ODÍĎ. Kaliňák napokon odišiel, Žilinku budú musieť asi vyniesť.
Pritom jeho činnosť – nečinnosť je porovnateľná s tým, ako sa nám vyškieral Kaliňák.
Žilinka to robí bez úsmevu, ale s rovnakým výsledkom. Teraz by napríklad – v súlade so svojimi extatickými vyhláseniami o dodržiavaní zákonnosti – mal ochraňovať demokratický režim tým, že naplní vlastnoručné vyhlásenia z verejného vypočúvania a začne proces rozpustenia Kotlebovej strany. No nateraz máme upadnúť do mdlôb od úžasu z toho, že ju „sleduje“.
Nedostal podnet, povážte!
Žilinka sa do rozpustenia ĽSNS nehrnie. Špionážnu aféru sleduje Čítajte Lenže od čias, keď sme počúvali Žilinkovo odsúdenie jeho predchodcu Jaromíra Čižnára a konkrétne grambľavo podanej obžaloby na Najvyšší súd, sa všeličo zmenilo.
